Príbehy
Jedného dňa prišiel ku mne na terapiu môj dobrý kamarát. Je to kamarát, ktorý premýšľa až príliš a zabúda žiť. Premýšľa toľko nad príležitosťami, ktoré mu prídu do života, až nakoniec zistí, že je tam kopec prekážok a radšej neurobí nič. Povedala som mu, aby toľko nepremýšľal a začal žiť. Lebo teraz reálne vie, ale nemá zážitok a teda ani skúsenosť. Samozrejme, že treba premyslieť situáciu, ale treba ju zhodnotiť a niečo robiť. Inak prežije svoj život čakaním a strachom a nakoniec ľútosťou nad tým čo mohol prežiť a mať a kvôli svojmu strachu o to prišiel. Napíšem Vám príklad k téme:
"Povedz mi ako chutí soľ, vieš to vysvetliť? Dokážeš to? Vieš popísať chuť a pocity, ktoré v tebe soľ zanecháva? Môžeš povedať, že je to biela kryštalická látka zložená predovšetkým z chloridu sodného. Tiež by si mohol povedať, že jej chemické zloženie je NaCl. Ale ja ti poviem len toľko: pokiaľ prvý krát neochutnáš trochu soli na tvojom jazyku, dovtedy nebudeš vedieť ako chutí soľ. A tak, čo musíš preto urobiť? Musíš vstať a pobrať sa do soľných baní ;)".
Autorka: Tatiana Zaťková
Misionár
Raz jeden misionár v Afrike učil ľudí v kmeni Zulu, čo je dobro a čo zlo.
Zulu: „Ja viem pane, poviem vám.“
Misionár: „Povedz mi niečo, čo sa považuje za zlé.“
Zulu: „Samozrejme, môj sused prehovoril moju ženu a ušiel s ňou a ona opustila môj dom.“
Misionár: „To je veľmi zlé, určite je, a teraz mi povedz niečo, čo je dobré?“
Zulu: „Ak uspejem v tom, že zoberiem svoju ženu naspäť od suseda.“
Uspel misionár v tom, že poučil toho Zulua v tom, čo je dobré a čo zlé?
autorka článku: Tatiana Zaťková
Rabín
Raz Hitler povedal jednému rabínovi: "vraj si veľký mystik. Ja síce na tieto nezmysly neverím, ale zariaď aby sa mi vyjavila pravda, inak Ťa dám popraviť ".
Rabín povedal: "prečo nie. Choď von a ostaň stáť na ulici."
Hitler povedal: "Veď tam prší."
A rabín povedal: "Len sa neboj, choď na ulicu, ostaň tam 15 minút a pozeraj sa do neba. Pravda sa ti vyjaví".
Hitler teda šiel a za 15 minút sa vrátil premočený na kosť. "Pozri sa na mňa!" kričal. "Žiadna pravda sa mi nevyjavila! Akurát som si pripadal ako idiot!"
"A to je ti na prvý krát málo?"
Autor: Tatiana Zaťková
Aby sme objavili pravdu, musíme sa zbaviť všetkých naučených myšlienok a opäť si zostaviť celý systém poznania
Študent
Študent na seminári sa pýtal psychiatra: "Pán doktor, hovoril ste nám o rôznych prejavoch nenormálnych ľudí, ale čo tí normálni?" Doktor bol chvíľu v rozpakoch, ale potom povedal: "Za celý svoj život som nenarazil na normálneho človeka, ale keď sa nám nejaký dostane do ruky, tak ho vyliečime."
autorka článku: Tatiana Zaťková
Guru
Jedného dňa prišiel žiak k veľkému majstrovi a povedal: "Majster, prosím nauč ma dharme.
Veľký guru odpovedal: "Je mi to ľúto, ale moja dharma je veľmi drahá."
"Koľko stojí?"
"A koľko môžeš zaplatiť?"
Žiak siahol do vrecka a vytiahol pár mincí. "To je všetko čo mám".
"Aj keby si mi ponúkal kus zlata veľký ako hora, moja dharma je ešte drahšia, povedal majster.
Žiak teda odišiel praktizovať zen. Po pár mesiacoch sa vrátil a povedal: "Majster, dám ti svoj život, budem robiť čo mi prikážeš, budem tvojim otrokom. Prosím, pouč ma."
Majster odpovedal: "Aj keby si mi ponúkal tisíc životov, moja dharma bude ešte drahšia."
Žiak odišiel veľmi smutný. Po pár mesiacoch tvrdého cvičenia sa opäť vrátil a povedal: "Dám ti svoju myseľ, budeš ma teraz učiť?"
"Tvoja myseľ je košom smaradľavého smetia. Načo by mi bola? Aj keby si mi ponúkal desať tisíc myslí, moja dharma je ešte drahšia."
Žiak znovu odišiel a vytrvalo cvičil. Po nejakej dobe spoznal, že celý vesmír je prázdnotou.Vrátil sa k majstrovi a povedal. "Teraz už rozumiem, ako drahá je tvoja dharma."
Majster sa spýtal: "Ako teda?"
Žiak vykríkol "Najdrahšia".
Majster odpovedal: "Nie, je ešte drahšia."
Žiak teda odišiel úplne zmätený a zaumienil si, že príde k majstrovi až vtedy keď dosiahne úplné osvietenie. Až jedného dňa prišiel ten deň a žiak sa vrátil. "Majster, teraz už rozumiem, nebo je modré a tráva je zelená."
"Nie nie nie," povedal majster, "moja dharma je omnoho, omnoho drahšia než toto."
Nato žiak nahnevane vykríkol: "Chápem, nepotrebujem tvoju dharmu. Zober si ju a strč si ju do zadku!!"
Majster sa rozosmial. To žiaka ešte viac rozhnevalo a rýchlo odchádzal. Keď bol už pri dverách, majster zavolal: "Počkaj chvíľu." Žiak otočil hlavu.
"Nestrať moju dharmu," povedal majster. Keď počul tieto slová, žiak ostal osvietený.
autorka článku: Tatiana Zaťková
Pútnici
Dvaja anjelskí pútnici sa zastavili, aby strávili noc v dome bohatej rodiny.
Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať v miestnosti pre hostí. Namiesto toho boli ubytovaní v studenej pivničnej izbe. Akonáhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel uvidel dieru v steme a opravil ju. Keď sa mladší anjel udivene pýtal prečo to urobil, starší odpovedal: "Veci nie sú také, akými sa zdajú byť.
"Ďalšiu noc si šli odpočinúť do domu veľmi chudobného, ale pohostinného farmára a jeho ženy. Potom, čo sa s nimi manželia podelili o trochu jedla čo mali, povedali anjelom, aby spali v ich posteli, kde si dobre odpočinú.
Ráno po svitaní našli anjeli farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným príjmom rodiny, ležala mŕtva v chlieve. Mladší anjel sa pýtal staršieho, ako sa to mohlo stať. Prvý muž mal všetko a ty si mu pomohol, vyčítal. Druhá rodina mala málo, ale bola ochotná podeliť sa o všetko a ty si dovolil, aby im zomrela krava.
Prečo ??
"Veci nie sú také, akými sa zdajú byť" odpovedal starší anjel ". Keď sme boli v pivničnej izbe, všimol som si, že v tej diere v stene bola zásoba zlata. Keďže majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a neochotou zdieľať šťastie, utesnil som stenu, aby poklad nemohol nájsť. Keď sme ďalšiu noc spali vo farmárovej posteli, prišiel si anjel smrti pre jeho ženu. Dal som mu namiesto nej kravu.
Veci nie sú také, akými sa zdajú byť."
Väčšinou nepoznáme všetky súvislosti. Aj keď máš vieru, potrebuješ tiež dôveru, že všetko, čo prichádza, sa vždy deje v tvoj prospech. A to sa vyjaví až časom. Niektorí ľudia prichádzajú do nášho života a rýchlo odchádzajú, niektorí sa stávajú našimi priateľmi a zostanú na chvíľku. A aj tak zanechávajú v našich srdciach nádherné stopy - a my nezostaneme nikdy úplne rovnakí, pretože dobrí priatelia nás premieňajú! Včerajšok je história. Zajtrajšok tajomstvo. Dnešok, prítomnosť je dar. Život je neobyčajný a chuť každého momentu neopakovateľná!
Zdroj: internet
Príbeh o malej dušičke
Bola raz jedna malá dušička a tá povedala Bohu, "Ja viem, kto som!" A Boh povedal, "To je skvelé! Kto si? "A malá dušička vykríkla, "Ja som svetielko!"Boh sa zoširoka usmial. "Veľmi správne!" Zatlieskal. "Uhádla si." A malá dušička žiarila šťastím, pretože prišla na to, s čím si lámali hlavu všetky dušičky v kráľovstve. "Teda," hovorila si malá dušička, "to je senzácia!"
Ale čoskoro už jej nestačilo iba vedieť, kto je. Malá dušička v sebe cítila zvláštne nutkanie a chcela teraz to, kým je, skutočne zažiť. A tak šla späť k Bohu (čo vôbec nie je zlý nápad pre každú dušičku, ktorá naozaj chce byť tým, kým je) a povedala, "Ahoj Bože! Keď teraz viem, kto som, môžem to tiež prežiť? "A Boh povedal, "Chceš povedať, že chceš prežiť to, kým už si?" "No," odpovedala dušička, "vedieť, kto som, je jedna vec, ale skutočne to prežiť je niečo iné. Ja chcem vedieť, aký je to pocit, keď je človek svetielko!" "Ale ty už predsa si tým svetielkom!" opakoval Boh a znovu sa pousmial. "Áno, ale ja to chcem prežiť!" plakala malá dušička. "Dobre," povedal Boh a usmial sa popod fúzy. "Že ma to hneď nenapadlo. Ty si mala vždy rada dobrodružstvo." Potom sa výraz Božieho tváre zmenil. "Je tu len jedna vec ..." "Aká?" pýtala sa malá dušička.
"No, na svete je len svetlo, nič iné. Vidíš, ja som stvoril len to, čo si a preto pre teba nebude jednoduché zažiť kto si, pretože neexistuje nič, čo nie si." "Čože?" spýtala sa malá dušička, ktorá teraz bola celá popletená. "Predstav si," povedal Boh, "že si sviečka v slnku. Tam je tvoje pravé miesto. Sú tam s tebou milióny, miliardy iných sviečok a všetci dohromady tvoríte slniečko. A to slniečko by nebolo slniečkom, keby si tam ty chýbala, alebo keby chýbala akákoľvek iná sviečka ... to už by nebolo to pravé slniečko, pretože by tak nežiarilo. Ale otázka znie, ako môžeš prežiť, že si svetielko, keď sa nachádzaš uprostred svetla. ""Hm," povedala si malá dušička, "ty si Boh, tak niečo vymysli!" Boh sa opäť usmial. "To už som urobil," povedal. "Pretože si neuvedomuješ, že si svetielko, keď stojíš vo svetle, obklopím ťa temnotou."
"Čo je to temnota?" opýtala sa malá dušička. Boh odpovedal: "To je to, čo nie si." "Budem sa tej temnoty báť?" popoťahovala malá dušička. "Len keď budeš chcieť," odpovedal Boh. "Vôbec sa nie je čoho báť, ak sa nerozhodneš, že sa báť chceš. Vidíš, my sami sme strojcami všetkého. Stále niečo predstierame." "Aha," povedala malá dušička a vydýchla si. Boh potom vysvetľoval, že ak chce človek niečo prežiť, objaví sa pravý opak. "Je to veľký dar," povedal Boh, "pretože inak sa nedá vyskúšať vôbec nič. "Neuvedomila by si si teplo bez chladu, hore bez dole, rýchlo bez pomaly. Nevedela by si, kde ľavá bez pravej, tu bez tam, teraz bez potom. "Takže," povedal Boh na záver, "až budeš obklopená temnotou, nehroz jej, nekrič na ňu, ani ju nezatracuj."
"Radšej buď svetielkom v tme a nemaj kvôli tomu zlosť. Tak budeš môcť zažiť, kto si a všetci ostatní to tiež pocítia. Dovoľ svojmu svetielku, aby žiarilo tak silno, že každý uvidí, aká si jedinečná! " "Ty si myslíš, že môžem ostatným ukázať, aká som jedinečná?" spýtala sa malá dušička. "Samozrejme!" usmieval sa Boh. "To vieš, že môžeš! Ale nezabudni, 'jedinečná' neznamená lepšia. Každý je svojím spôsobom jedinečný! Ale veľa ľudí na to zabudlo. Keď ty však budeš dávať svoju jedinečnosť najavo, odvážia sa toho aj oni. " "No toto," povedala malá dušička a tancovala, poskakovala, smiala sa a výskala radosťou. "Ja môžem byť tak jedinečná, ako chcem, hurá!" "Áno, a môžeš začať hneď teraz," povedal Boh, ktorý tancoval, poskakoval, smial sa a výskal radosťou spolu s malou dušičkou. "Čím chceš byť jedinečná?"
"Čím chcem byť jedinečná?" opakovala malá dušička. "Tomu nerozumiem." "No," vysvetľoval Boh, "byť svetielkom znamená byť niečím zvláštnym, líšiť sa od ostatných. A líšiť sa môžeš čímkoľvek. Napríklad tým, že budeš dobrá. Alebo tým, že budeš láskavá. Alebo tým, že budeš vynaliezavá. Alebo trpezlivá. Napadá ťa niečo iné, ako by si sa mohla odlišovať? "Malá dušička chvíľku sedela bez slova. "Prišla som na veľa spôsobov, ako by som sa mohla odlišovať!" vykríkla potom malá dušička. "Môžem pomáhať. Môžem byť štedrá. Môžem byť priateľská. Môžem byť ohľaduplná!" "Áno!" súhlasil Boh, "a v každom okamihu môžeš byť všetkým naraz, alebo sa líšiť ktorýmkoľvek čiastkovým spôsobom. To všetko môžeš, pretože si svetielko." "Ja viem, čo chcem byť, ja viem, čo chcem byť!" vykríkla malá dušička s neobmedzeným nadšením. Chcem byť jedinečná tým, že budem odpúšťať. Vari to nie je zvláštne, keď budem odpúšťať? ""Ale áno," uistil Boh malú dušičku. "To je veľmi zvláštne." "Dobre," povedala malá dušička. "Tým budem. Chcem odpúšťať. Chcem zažiť, aké to je, keď niekomu odpustím." "V poriadku," povedal Boh, "ale je tu jedna vec, ktorú by si mala vedieť. "Malá dušička začala strácať trpezlivosť. Stále akoby sa objavovali nové a nové komplikácie. "A aká?" povzdychla si malá dušička. "Neexistuje nikto, komu by si mohla odpustiť." "Nikto?" malá dušička nechápavo pozerala na Boha. "Nikto!" opakoval Boh.
Zdroj: Internet
Interwiew
„Poď ďalej,“ povedala. Tak Ty by si so mnou chcel urobiť interview?“
„Ak máš čas,“ povedal som.
Usmiala sa a odpovedala: „Môj čas je večnosť a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa ma vlastne chceš spýtať?“
„Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“
Odpovedala: To, že ich nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú aby dospeli. A keď sú dospelí, zase túžia byť deťmi.
Prekvapuje ma, že ztrácajú zdravie, aby zarobili peniaze a potom utrácajú peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie.
Prekvapuje ma, že sa natoľko strachujú o budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť.
Prekvapuje ma, že žijú, ako keby nikdy nemali umrieť a že umierajú, ako keby nikdy nežili.“
Vzala ma za ruky a chvíľu sme mlčali. Potom som sa spýtal: „Čo by si chcela ako rodič naučiť svoje deti?“
Usmiala sa a odpovedala: “Chcem aby vedeli, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich miloval. Môžu len dovoliť, aby ich druhí milovali.
Chcem, aby vedeli, že najcennejšie nie je to, čo v živote majú, ale koho majú.
Chcem, aby vedeli, že nie je dobré porovnávať sa s druhými. Každý bude súdený sám za seba, nie preto, že je lepší alebo horší než druhý.
Chcem, aby vedeli, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten , kto potrebuje najmenej.
Chcem, aby vedeli, že trvá len pár sekúnd spôsobiť ľuďom, ktorých milujeme hlboké zranenia, ale trvá veľa rokov, kým sa takéto zranenia uzdravia.
Chcem, aby sa naučili odpúšťať, odpúšťať skutkom.
Chcem, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich veľmi milujú, ale ktorí nevedia ako svoje city vyjadriť.
Chcem, aby vedeli, že naozajstný priateľ je ten, kto o nich všetko vie a aj tak ich má rád.
Chcem, aby vedeli, že vždy nestačí, aby im odpustili druhí, ale že oni sami musia odpúšťať.“
Chvíľu som sedel a tešil sa z jej prítomnosti. Potom som sa jej poďakoval, že si na mňa urobila čas. Poďakoval som jej za všetko, čo pre mňa a ostatných robí.
Ľudia zabudnú, čo ste povedali. Ľudia zabudnú, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú ako sa vedľa vás cítili.
Zdroj: Internet
Čo nás delí od pravdy?
Bol raz jeden žiak a ten sa spýtal Majstra: “Čo ma oddeľuje od pravdy?” A Majster povedal: “Nie si sám, kto je oddelený od Pravdy. Je mnoho takých.”
A ďalej pokračoval: “Poviem Ti dvanásť malých príbehov, ktoré ti budú pripadať ako veľmi jednoduché. Musíš ich ale prejsť mnohokrát a aj keď si budeš myslieť, že si ich pochopil, neprestávaj ich stále prechádzať. Rob to tak dlho, až nimi prestúpiš, až sa z malých príbehov stanú veľké a z veľkých zase malé.”
Prvý príbeh
Bola raz jedna kvapka v mori, ktorá tvrdila, že more nikdy neexistovalo. A rovnako tak je to i s mnohými ľuďmi. Stoja v strede Boha a tvrdia, že Boh nikdy neexistoval.
Druhý príbeh
“Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa jedna kvapka v mori a more ju vo svojej milosti vyzdvihlo na svoj povrch. “ Chcem svoju slobodu” dožadovala sa zasa kvapka. A slnko bolo plné milosti a vyzdvihlo ju do oblakov. “ Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa stále kvapka. A oblaky boli dobrotivé - spustili ju zase dole. A tak bola opäť v mori.
Tretí príbeh
Intelektuálna kvapka je intelektuálna kvapka vody, nie mora.
Štvrtý príbeh
“Všetky tieto kvapky v mori za nič nestoja,” povedala kvapka v mori.
Piaty príbeh
“Bezpochyby, jednu vec už som spoznala. Som o niečo dôležitejšia než more.”
Šiesty príbeh
“Asi sa nikdy nestretnem s morom ,” povzdychla si kvapka v mori.
Siedmy príbeh
“Ale, čo je mňa po mori,” povedala kvapka v mori.
Ôsmy príbeh
Jedna kvapka vody bojovala so svojim osudom. Aj keď bola v strede mora, nechcela o mori nič vedieť.
Deviaty príbeh
Jedna kvapka v mori zvolávala ostatné kvapky, aby mohly urobiť povstanie v mori.
Desiaty príbeh
“Z titulu mojej moci,” povedala kvapka druhej kvapke v strede mora, “z titulu mojej moci si od tohto dňa vylúčená z mora.”
Jedenástý príbeh
“Si v mojej láske,” povedalo more kvapke vody. Ale kvapka more nepočula, pretože bola naplnená láskou k inej kvapke.
Dvanásty príbeh
“Keby sa mi podarilo”, uvažovala kvapka vody, “aby každá kvapka v mori bola v mojej láske, stala by som sa celým morom.” A tak začala zahrňovať jednu kvapku za druhou do svojej lásky. Bola tam však jedna kvapka, ktorá jej raz veľmi ublížila. Spôsobila jej najväčšie utrpenie v živote. A tak jej cez všetku svoju lásku nedokázala odpustiť. Len preto, že nezahrnula jednu jedinou kvapku do svojej lásky, len jedna jediná chýbala - nestalo se z nej more.
Posledný príbeh
Bola raz jedna kvapka vody, ktorá hľadala ticho mora, diaľku mora a lásku. “Ty si ja,” povedalo more, “a ja som ty.” Otvorilo svoju náruč a prijalo kvapku. A to, čo patrilo moru, patrilo od tej chvíli aj kvapke. Stala se tichom, stala sa diaľkou mora a jej hĺbka bola požehnaním pre tento svet.
“Vedz, žiak môj, more je plné odpustenia pre tých, ktorí ho milujú a prijme do seba tých, ktorí si to naozaj želajú.” “Ale čo keď je taká kvapka vody veľmi špinavá, čo potom?” spýtal sa žiak. Vtedy sa Majster z celého srdca rozosmial a riekol: “Žiadna kvapka nemôže byť tak špinavá, aby ju more nedokázalo očistiť.”
Zdroj: Internet
Tatiana Zaťková
Veštenie a poradenstvo
Na mojej webovej stránke Vám poskytnem informácie o rôznych sférach.
